Konecne k tej svadbe. Ked som este na zaciatku pisala, ako som sa zrazu ocitla na nejakej rodinnej oslave, tak mi Koren pisala, ci to kazdy stazista skonci behom prvych dni na takejto oslave alebo len AIESECari. A som si na to spomenula, ked som citala, ako bola sa nahodou ocitla na indickej svadbe Lucyq. Ja som si na naozajstnu svadbu musela pockat na koniec svojej terajsej staze.
Ono ani nie je tak co pisat, samotny obrat bol celkom nuda. Ale tak to zoberme pekne poporiadku. Takze, v sobotu som vstavala poriadne skoro, aby som sa osprchovala, hlavu umyla, namalovala, no viete... skratka sa nahodila, ved idem na svadbu. Potom sme aj so Selinou (kolegyna, sestra zenicha), sli do mesta na ranajky a stretnut sa potom s nevestou. Isli sme s nou do salona, kde ju mali upravit. Okrem nej tam boli aj jej rodicia. V salone si nevesta navliekla saty – a bundu a kanady. Kedze bola kosa (opat – nekuri sa tu) a ju cakali tak dve hodiny v kresle, kym ju upravia. Vtedy som uz samozrejme naplno fotila, som vyplacala prvu sadu bateriek, nez sme sa dostali z Wuning (svadba bola asi hodinu jazdy od mesta, u zenicha doma). Fotky mate moznost vidiet na Picase (http://picasaweb.google.com/katarina.kolarikova/CinskaSvadbaJoeRush) aj s popisom, takze nemam co pisat.
No ale po obleceni zacal vizazista upravovat nevestu, fotila som ako blazon (vraj mali ludia zo mna celkom haluz, ze som bola ako male dieta, vsetko okukavala a tak). Odbehla som pocas celej doby len so Selinou po kyticu (kvetinarstvo bolo preplnene umelymi kvetinami, bola som prekvapena, ze mali aj nieco normalne) a po kavu. Ozaj – dost ma sokovalo, ked jej zacal na oci vizazista lepit lepiacu pasku – fakt! Normalne vzal taku tu strukturovanu lepiacu pasku a nalepil trosku vyssie nad mihalnice po celej dlzke oka. A potom premaloval tienom. No ja som len cumela a cakla na kolegynu, kym dojde s kolacom a prelozi mi, preco nevestu sakra oblepuje paskou. Vraj je to trik, aby oci vyzerali „hlboke“. No tak neviem, mne to pride divne. Mi to vraj nepotrebujeme. Ozaj – vraj mam „hlboku tvar“, to len tak mimochodom – kvoli „vysokemu nosu“ a „hlbokym ociam“. To len pre ukazku, aka je to haluz, ked prekladaju doslova z cinstiny.
Po uprave sme sa vydali do hotela v meste, kde spali zenich s nevestou, aby sa vykonali finalne upravy. Takze – nevesta musi mat cervene topanky, aby to prinieslo stastie. Akonahle si ich obuje, nesmie sa v nich dotknut zeme, az dokedy neprekroci „prah domu zenichovej matky“ – teda, skor prenesie, kedze sama nechodi. Takze boli pre nu pripravene velke papuce, v ktorych bola odkedy sa obula. Zenich pripne neveste cervenu kvetinu (ktoru samozrejme chlap pripol naopak) a nevesta zenichovi (ta bola dobre). A tiez da zenich neveste zlate sperky, minimalne naramok, ako v tomto pripade – pre stastie. A nevesta ma „sexi“ spodare – to preto, lebo by inak umrzla, tak ma spodne nohavice a cervene ponozky, co mi prislo vtipne. A tiez je povinna vybava cerveny zavoj (idealne dozdobeny zlatymi nitami) a cerveny dazdnik, ktorym zakryvaju nevestu pred konfetami, ale prisiel vhod aj dalsie dni, ked snezilo. Mimochodom, infomacia pre zeny – saty nevesta kupila za priblizne 60 euro, kytica z 20 ruzy za 9,5 eura. Horsa robit svadbu do Ciny!
Potom uz nevestu mohli dopravit do auta a hor sa na svadbu. Pocas celej cesty trcal z predneho auta kameraman –doslova – cez stresne okienko stal celu dobu a kameroval hodinu ako idu auta. No fasa, to bude zazivne video jak slak. Dost dlhu trasu pred domom potom zastavili auto a nevestu nalozili na zenichov chrbat, ktory s nou umes utekat az domov, popri nich bezaliu jeho sestry s dazdnikom a upravovali nevestu – aby ludia videli, ze je svadba. U nich doma som sa este rychlo prezliekla, aby som bola reprezentativna. No to bolo – ostatni v rifliach a bundach, dokonca aj sestry zenicha. Len par a ich rodiacia boli nahodeni. Okrem buducich novomanzelov som bola jednoznacne najviac nahodena a to som nemala nic extra. No ale, necitila by som sa inak dobre, predsalen – svadba je svadba. Samotna hostina aj s obradom (naraz sa to deje), bola v skolskej jedalni. 200 ludi sedelo na umelych stolickach (pre deti) a jedlo a pocas toho moderator sa snazil byt vtipny a len tak mimochodom ich zosobasil. Vysvetlenie – Selinin otec je ucitel, takze byvaju v skole. Svadobcania vraj chceli dobre jedlo, tak poziadali, aby to bolo doma, kedze v restike nic moc nie je. A tiez – v dedine, kde byvaju pochybujem, ze by sa naslo nieco dostatocne velke. Svadba bola taka stredna, mensia skor – len 200 ludi. Svadba prebieha stylom televiznej zabavy (takej trapnejsej), najaty moderator robi vtipky a celu ceremoniu. Prepasla som „Ano, beriem.“, ale asi som sa trafila, lebo ked si zenich klakol, vyzeralo to byt dolezite. A tiez ludia aj prestali na chvilu jest a tlieskali. Pocas svadby sa vacsina ludi bavila a nepocuvala a jedla. Ja som chcela pockat po konci, ale ma stale nukali vsetci, tak som nenapadne nieco ozuzlavala. Ono, ani som toho moc nevidela, lebo ma posadili na cestne miesto s novomanzelmi a ich najblizsou rodinou priamo na podiu, lenze potom z toho uhla som videla tak moderatorov zadok. Ktory sice nebol zly, ale zase rpeto som na cinsku svadbu nesla.
Vymenili si prstienky, napili sa z poharov cerveneho vina, rodicia zahlasili nieco ako, tak si ju/ho teda ber (som nerozumela, ale vyzeralo to tak nejak) a to bolo vsetko. A po skonceni oficialit este spievala asi 2 piesne nejaka mlada holka, co pomahala moderatorovi s procesiami a aj moderator – teda, on v ramci piesni aj pil, kedze zenichovi najlepsi priatelia stale behali na podium uprostred piesne a davali mu povinne tvrde. Chudak chalan. Cakom-prask za hodku a pol boli vsetci hostia najedeni a odpratani.
Dary – pytala som sa, kolko sa tak dava novomanzelom ako svadobny dar. Selina nechcela povedat, ale dalsia kolegyna mi poradila, ze 100 jenov bude fajn. Tak som si este vecer rychlo vyrobila obalocku z cerveno-zlateho papiera, co mam a dala do nej cca 12 euro. Nevedela som, komu to mam dat, ale vsimla som si, ze zenichova sestra ma v kabelke vela cervenych obalok natrepanych peniazmi. Tak som to dala jej. Po svadbe som zistila, ze vsetky dary sa zapisuju. Maju taku (podla mna uctovnu) knihu, kde zapisu meno darujuceho a sumu, kolko dal. Potom si to dalsie dva dni stale pozerali. To mi prislo blbe. Ale mi bolo vysvetlene, ze si to nechavaju a ked su potom pozvani k niekomu na nejaku udalost, tak ze sa pozru, kolko jeho/jej rodina dala im, aby vedeli, kolko maju dat oni. No Cinania. Tak som potom nadavala Seline, co mi to nepovedala skor, ze by som dala viac. Sa smiali.
Co este? Ozaj – svadobne fotky, take tie oficialne, sa robia pred svadbou. Len nevesta a zenich, maju pozicane saty od fotostudia a podivne pozadia (akoze plaz alebo luka alebo katedrala – a neskutocne umela modra obloha – ale to aj na rodinnych foto toto Cinania stale davaju – to byva potom sranda, ked su na rodinnych fotkach zababuseni v bundach a saloch a pozadie je horuca plaz). A stale je vsade kopa ohnostroja – kedze aj dost blizko ludi a kedze Made in China, tak som si radsej davala bacha. A je to strasne hlucne. Ale tak ohnostroje su tiez bezne, pocut ich kazdy druhy den ci noc, pri akejkolvek prilezitosti.
Po svadbe sme este tak hodku upratovali a okolo pol tretej uz sme boli rodina a najblizsia priatelia – a ja – u Seliny doma natrepani. Potom este po veceri ohnostroj, bo bol Novy rok a v noci narodeninovy kolac, kedze zaroven mal zenich narodeniny. V Cine sa hovori „Tri stastne veci idu do domu.“ Tak som pri tych veciach aj bola. Tolko spravy z veselice (inak Mici a Ivo, ta vasa bola vacsia haluz).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára