Druhy den rano pre zmenu Nina meskala, takze Ying na mna musela cakat hodina na stanici metra (to bola pocas tohto vyletu tradicia). Mali sme sa stretnut a ist spolu najskor k Frankovi do hotela, aby som sa prestahovala s vecami. A potom zautocit na Zakazane mesto. Frank robi v Accenture, par poslednych mesiacov robili na projekte v Pekingu a byval v Double Tree by Hilton. Takze to pekne znie, „Vianoce v Hiltone“ J
Mala som kartu od izby, tak sme sli na 2601. Skusame, skusame... a nic. Asi nieco s kartou. Po 5 minutach to vzdame a ked Ying ide na recepciu, tak kuknem este raz na cislo na karte – 2610. No blondyny. Ying vravela, ze dobre, ze vnutri nikto nebol. Ja som len lutovala, ze nikto nebol. To by bolo, keby otvorili a ja som sa im tam nanominovala, ze dobry den, ja tu budem byvat dalsie dve noci, kde sa mozem vybalit. Na dalsi pokus sme nasli izbu. Ked sme odchadzali a sli k vytahom – ci sme zase neodbocili zle? A ocitli sa pred „nasou“ 2601. No co uz, mysticky nas pritahovala. Kedze sa nam nechcelo hladat Starbucks a sme si povedali, ze to nemoze byt o moc drahsie, tak sme si este zasli na kavu do Hiltonu. To sa len tak nestava, tak preco nie. V tych rifliach a svetroch sme si pripadali trochu blbo, ale vsetci sa milo usmievali, ziadne krive pohlady.
No a hura na Tiananmen namestie (Tian = nebo, an = bezpecie, men = brana, poskladajte si to sami, ja to neviem tak, aby to davalo zmysel). Zakazane mesto samozrejme plne turistov a straaaaaaaaaaaaaaaasna kosa vnutri. Obe sme skoncili prechladnute ze az. Sme sa kazdu chvilku sli zohriat do obchodu so suvenirmi. V jednom som sa pytala Ying, co znamena jeden znak – vraj bohatstvo. Jeden mlady muz, cernoch, ju opravil – prosperita. Tak som ju hned spucovala, ze ako rodena Cinanka vie menej po cinsky ako cudzinec. O chvilku pri jeden z budov mi vysvetluje Ying, co je vo vnutri a pristavi sa pri nas ten muz, nahodou sme sa zase stretli, tak sme aj jemu vysvetlili, co tam je. Potom sme sa stretli este pri dalsej budove a ked uz sme na seba narazili i v zahradach, tak to uz chcelo prehodit par slov. Bol z Indonezie, 3 mesiace v Cine. Tak sme si zazelali Stastne a Vesele (bolo 24.12.). Nahodou spomenul, ze oslavuju 25.12. s kamaratmi v Hiltone. No to uz ma dorazilo. Ked som povedala, ze sa tam mozno stretneme, ze tam byvam u kamarata, tak aj on ostal prekvapeny. Naozaj – Cina je jedna mala dedina. Tak som sa rovno opytala – „Nahodna otazka – nebyvas nahodou v 2601?“ Ying sa zacala strasne smiat, on sa tvaril zmatene. A nie, nebyval.
Potom sme sa ponahlali naspat do hotela, prezliect sa a ist na veceru (na ktoru sme... prekvapujuco... hodinu meskali). Ked uz sme zase blbo odbocili a skoncili pred 2601, uz som fakt chcela zaklopat. (Frank mi druhy den povedal, ze tam asi byva majitel alebo manazer hotela, to by bola navsteva.) Anyway, Ying dosla na veceru, povedala Ahoj a Cau a musela bezat na vlak, druhy den mala skusku. Ale po veceri (nastastie, ja som mala poriadne velky neskory obed s Ying inde, toto bolo fuj), sme sli vsetci (3 cinske dievcata – LCP, OGX, co som poznala a jedna dalsie, Frank a jeho kamarat a Julia z Polska a Jeff z Ameriky/Kolumbie, co som ich tam stretla) kupit vino, nejake korenie a ovocie na varene vino. Dopredu som avizovala (zacala som ludi organizovat tak 2 mesiace dozadu), ze ho chcem skusit urobit, nic ine tradicne sa v Cine neda, kedze fakt, ale fakt sa tu nedaju najst suroviny ani truba a tak. No, ked sme takato partia dosli aj s igelitkami sp strngajucimi flasami do Hiltonu, to som si fakt uz pripadala nepatricne na dane miesto. A na Picase si pozrite, ako dopadla izba, ked sme tam skoncili nadranom – Sophia a ja v posteli, pripita (z jedneho drinku) Leticia na gauci a Frank na zemi.
Mali sme malu party na izbe, vianocne songy, vymena darcekov (mne sa usiel darcek od Jeffa - CD set Best of Michael Jackson), nejaka cinska hra, ale sranda. Nakoniec este Kukacka (posledne z tych cinskych dievcat, jej meno v preklade znamena Kukacka) musela za trest tancovat, kedze prehrala hru. Ale mali sme stastie, vystudovala tradicne a folklorne cinske tance, tak sme to mali profesionalne. A potom sme tak o pol jednej vyrazili hladat bar. No, to bolo. Ja som krivkala, vsetci sme mrzli, bary boli bud totalne absolutne preplnene, ze sa ani k pultu nedalo dostat, alebo uplne prazdne. Nakoniec sme obehli asi vsetky pekingske bary, skoncili tak na 40 minut v jednom, kde sa dalo a sli spat. Do postele som sla o pol siestej rano. Tradicne Vianoce jak svina :P
Druhy den ma zobudila Jeffova SMS. Mali sme ist do Temple of Heaven my traja s Frankom. Tak sme sa stretli, preleteli chramom (kedze bola fakt strasna kosa) a sli sa stretnut s Juliou a hura na skorpiony. Nasli sme si pekne dve spajdlicky po 4 skorpionoch, kazdemu sa usiel aspon jeden. Fotky na Facebooku. My s Jeffom sme si to uzili asi najviac, lebo sme si este ako dezert dali aj morskeho konika. Potom sme sa bavili – „Skorpiony nie su zle, chutia ako cipsy, ale morsky konik je bez chuti“ – „Ale uprimne, myslel si si, ze niekedy v zivote povies nieco taketo?“ – „Nie, nikdy.“ Potom sme este bezali na LC meeting, na ktory sme meskali hodinu (tradicne), tak sme dosli na zaver. Tak sme aspon pokeali, vypytala som si LC tricko (no treba, nie?) a sli sme este posediet do baru. Urobila som si plany, ze asi pojdem vo februari s Jeffom pozriet Ladovy festival v meste Harbin (juknite fotky na googli, krasa) a aj k Leticii domov (niekde v strednej Cine, netusim, kde) a sli domov spat. To uz sa moja nadcha poriadn prejavila vtedy. Dalsi den som uz zvladla len nakupy (Frank zhanal sako, tak som sla s nim) a potom sme este sli do Lama Temple. A vecer som sla na nocny vlak. Tolko moje Vianoce.
Vlastne mali este dohru v stredu v nemocnici. Noha stale bolela a nadcha neustupovala ani po tyzdni, tak som sla do nemocnice. Nohu mi zrontgenovali, nic nenasli (asi len bola poriadne narazena, ale az dnes po tyzdni a pol ma nebolela), na nadchu mi dali lieky (moc nezabrali, som stale chora) a sli sme prec. Krasu cinskych nemocnic najdete na Picase. A v sobotu som teda mohla ist v pohode na cinsku svadbu. Prispevok nabuduce.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára