Posledne dva vikendy som stravila mimo Ospalej diery a sla do blizkeho mesta JiuJiang. Mala som sa tam stretnut s Polkou Emiliou, co ucila blizko pri meste tiez cez rovnaku firmu ako ja. Tak som sa dopravila pred dvoma tyzdnami na stanicu a volam jej: Ja som tu. – Aj ja som tu. – Ja som pred nou. - Aj ja som pred nou. – Prave sa divam na byka. – Na co?
Nakoniec za mnou dobehlo nejake cinske dievca (Nicole) a oslovilo ma. Bola to Emiliina kamaratka (teda, stretli sa den predtym) a vysvytlo, ze Emilia je na inej stanici ako ja. Ale nevlastneho otca Nicole napadlo, ze asi ja pridem na inu, tak sli po mna. A potom sme sli po Emiliu. Ale ako sme dosli, ukazalo sa, ze Emilii tesne po nasom telefonate niekto ukradol mobil. No mile na zoznamenie. Chuda, to bol uz druhy v Cine, prvy stratila v Shanghai. No ale tak sme stravili nakoniec sobotu a nedelu u jej matky a nevlastneho otca. Boli sme v tradicnej cajovni, na karaoke (to je straaaaaasne oblubene v Cine, vsetci moji zahranicni kamarati ho uz maju plne zuby, len mne trvalo az do konca staze sa na nejake dostat). A potom do baru. Super podnik, tak dobre som sa nebavila uz davno – a nebolo to len dvaka flasi vodky, par pivam a par veciam, co som nevedela identifikovat, co sme mali. Inak, pokial si clovek neobjednal nejaky miesany drink, musi si objednat celu flasu (ziadne stamprliky sa nekonaju), ku ktorej dostane nealko a to mu potom miesaju priamo pri stole cely vecer. Lenze – Cinania piju strasne slabe veci, takze ked nam to casnik miesal, tak sme ho len pekne dirigovali s Emiliou – Este, este, esteee... Celkom z nas mali zabavu.
V podniku mali i zivu hudbu – spevak, spevacka s doprovodom a hip-hop spevak. Vsetko mladi, ale super. Potom sme ich tahali vsetkych na drink. Pred polnocou sa ale Cinania zacali vytracat, c onam s Emiliou bolo podivne. Nakoniec sme zostali len my, tak sme tahali pit uz aj sekuritakov a casnikov. Ale povedali, ze moezem ostat, pokial chceme, tak sme sme boli uz len my tri na stagi, DJ a par ludi z personalu (satniarka a upratovacka uz davno odisli). Takto sa zatvaraju bary na miestny sposob. Rano bolo vesele, ale zvladli sme. Len som akosi zistila, ze mi zmizla penazenka. Takze Emilia mobil, ja penazenka. Mile, ale co uz. Ale som si povedala, ze za tych par prachov mi stresy nestoja. Len skoda penazenky, bola darcekom zo Spanielska. Ale nastastie som tu mala este jednu.
Dalsi vikend som uz napochodovala v piatok, to sme boli zase u Nicolinho otca a jej nevlastnej matky (jej rodicia su prvy rozvedeny par, o ktorom som tu pocula). Tiez slusny byticek, taky novy mezonet. Kedze jej otec je policajt, tak mu vela „znamych“ dlzi laskavost. Takze sme sli zadarmo na veceru do 5-hviezdickoveho hotela, vecer sme sli zase to toho baru, kde sme mali nachystane pitie – 12-rocnu znackovu whisky a dalsi vecer luxusny karaoke salonik v najlepsom karaoke podniku v meste (aj s pitim). Nicole vravela – nie je to uplatkarstvo, ale ma vela takychto „znamych“. Tak som sa smiala, ze v Cine falzifikuju naozaj vsetko, este aj ta korupcia je tu falosna.
V bare sa na nas usmieval cely personal, ked siel spevak spievat, tak nam zamaval z podia. A aj casnik sa uz hned od zaciatku dival spytavym pohladom, kolko ma liat (nakoniec sme skoncili asi tak na stvornasobku, co chcel naliat). Zase sme skoncili dlho po zatvaracke. Aj druhy den karaoke sme tahali 5 hodin (asi tak 50 pesniciek sme komplet odspievali, no uzas). A zase sme odchadzali az po upratovackach a vacsine personalu. Tak to vyzera, ze kde sme prisli, tam sme zatvarali.
Inak v tom hoteli sme mali krevety (priniesli ich napichnute na spajdli). To nie je ziadna vynimka v tejto casti Ciny. Ale este nikdy sa mi nestalo, ze by sa pohli. To ma dostalo. Tie chudatka zabili tak, ze ich napichli na spajdlu a potom sme si ich mali dat sami do vriacej vody. Evidentne ale az tak kvalitne ich nezabili, po par z nich este pohlo tykadielkom. Ked som sa stazovala, ze zive zviera jest nebudem, tak skonstatovali – Ale ved vo vode to hned umrie. No krasa. V buducom zivote rozhodne nechcem byt zviera v Cine – do zadku ti strcia palicu, prepchaju ti ju az po krk a este ta aj uvaria (a potom ta namocia do sojovej omacky a zjedia). Chuda zivocich. Ale jest som to musela, avsak som par minut cakala, ci sa predsalen este nepohne, aj som do nej stuchala. Dalsi vikend mi opisovali miestnu specialitu – opite krevety. Namiesto zabijania alebo omracenia ich skratka opiju alkoholom a take pripite ich potom daju ludom, ktori ich jedia priamo zaziva. Tak to som uz naozaj skonstatovala, ze by som to ani vidiet nechcela. Chuda zviera.
Ale boli to super posledne dva vikendy tu. Zajtra rano odchadzam, ak sa teda podari cela trasa. Idem taxikom do Nanchang, odkial letim do Shanghai. Odtial letim v pondelok na Taiwan (s prestupom v Hong Kongu). Idem na DT staz, tak drzte palce. Takze najblizsie sa ozvem asi uz z ostrova.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára