Takze zase opat som sa dostala k pisaniu, aj ked posledne obdobie bolo trochu hekticke (prekvapujuce, ze?). Takze som sa po zmenach skoly dostala az do JiangXi, co je provincia stale vo vychodnej casti Ciny, zatial ale najchudobnejsia cast Ciny, co som videla (aj ked podla cinskych pomerov rozvinuta). Som v dedine s nazvom Wuning (tu maju mesta take zvlastne clenenia, ze som vlastne v city JiuJiang (od neho sme vyse 2 hodiny autom, ale stale sme akoze v nom), v town Wuning, ktore sa este cleni na dalsie dediny. Kazdopadne, kedze Wuning ma len 400.000 obyvatelov, tak je to vlastne dedina. Kratko po prichode som toto miesto nazvala Sleepy Hollow (cize Ospala diera). Skola je na takom malom kopci (je aj s intarkmi, takze byvam priamo v skole – o tom este bude rec), pod kopcom je len niekolko budov a ak chce clovek neico poriadne kupit alebo vybavit, ide autobusom asi 10 minut do samotneho mesta. Takze da sa povedat, ze sme tu dost odrezani. Este cakam, kdy sa okolo prezenie bezhlavy jazdec (ak poznate legenu o Sleepy Hollow). Pri sposobe, akym ludia v Cine soferuju, to mozno bude coskoro. Az na to, ze kona asi vymeni za moped.
Takze, najskor o mna mala kolegyna dost obavy, lebo ked som videla izbu, asi som sa tvarila dost zle. Ale zvyk je zvyk – hlavne bolo treba upratat. A tiez by pomohlo, keby som si hned v prvy den nevytopila kupelnu, ked som prala (nevsimla som si, ze hadica bola povytiahnuta) a nefungujuca klimatizacia (myska prekusala kable 2 metre nad zemou – sikulka), ktora tu funguje aj ako ohrievac sa k tomu pridala. To mam trochu problem – ide dost suchy vzduch, takze bud mam zimu alebo sa drhnem. Ale uz mam deku. A mam aj zvieratko – nejaku mys, musim ju najst, akosi sa nedari. Ale kedze mavam obhryzene jablcka a kekse, tak sa niekde schovavat bude. Okrem toho som tu videla viacero zvierat, co som predtym videla len na dokumentarnych kanaloch (hlavne hmyzu) – tesne predtym, nez som to rozmazla papucou. Fauna je fauna, ale do izby mi liezt nemusi (hlavne taka 10 centimetrova modlivka zelena v kupelni, to bolo: „jeeej, a ty si co?“ – smach papucou!
Sranda bola aj vysvetlovat kolegyniam, ze chcem kupit jogurt (nevedela som, kde by som nasla), ale uz mam jeden obchod v meste vyhliadnuty, tam ho kupujem kazdy tyzden. A tiez obycajne mlieko. Najskor mi kolegyna dala nieco do ruky, tak som to kupila. Ked som si potom sla robit kavu a ochutnala to, bolo to sladke. Vraj im obycajne mlieko nechuti! Ja byt ich mater, tak to tasam. Ako male deti. Ale uz som nasla aj „pure milk“, ako to volaju, som si kupila karton takych tych malych 250 ml mliecok, lebo litrove nemaju. Tiez bola zabava kupit deodorant, kedze to nepouzivaju. Ale nasla som obchod s make-upom, takze mam aj deodorant, aj odlicovac (za nehorazne ceny – opat, vela ludi to tu nepouziva).
Ale inak si zvykam, uz je to lepsie, aj ked oproti mojmu krasnemu bytiku a sikovnym ziakom v JiangSu sa to porovnat neda. Ale zase – chcela som miestnu kulturu, tak ju mam.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára