Neviem, ci som uz spominala, ako tu ludia jazdia na motorkach a mopedoch. Ak sa niekedy opakujem, ospravedlnujem sa, kvoli blokovanemu internetu nemozem otvorit blogspot, iba stranku, kde uploadujem nove prispevky. Kazdopadne, toto bol uz sok v Pekingu, tam sme s Georgom a Nathanielom (ti dvaja Briti z kurzu) tipovali, co moze byt asi maximalny povoleny pocet osob na jeden motocykel. Dopracovali sme sa k poctu – 5 ludi. Nie je totiz vynimka vidiet na jednom stroji celu cinsku rodinku. To, ze otecko soferuje, vzadu je mamicka a medzi nimi natlacene dieta (to byva stlacene ako v komixoch, tvar chudatko pokrcene a vyzera, ze nedycha), je vcelku bezne. Nasa oblubena zostava ale bola – otaceko sofer, mamicka sedi za nim, chrbtom k nej stara mama, ktora sa nedrzi, ale drzi v rukach male dieta. Pokial by narazili, neverim, ze by jej to babo nevypadlo, strasne nezodpovedne. Ale zase – tu je to normal.
Tiez sa bezne jazdi bez helmy (co je pri miestnych dopravnych zvykoch dost risk), zenske pravidelne v suknickach a opatkoch. A klasika, cez dve plne ciary do protismeru, preco nieeee. Alebo v protismere cez kruhovy objazd – ziadny problem a tak. A samozrejme, pokial idu znami na mopedoch, tak zasadne vedla seba a kecaju, aby sa nenudili (naco davat pozor na cestu a svetla). Prisaham, ze v Pekingu som si chcela vyskusat prejst cez krizovatku so zatvorenymi ocami, ono by v tom zaidny rozdiel nebol, aj tak sa ta snazia zrazit vsetci, aj ked maju cervenu. Ale nestihla som. Skoda.
Balene taniere. Tak toto som tusim este nepisala. Oblubene v restauraciach je dat sadu tanierov – t.j. miska na ryzu, porcelanova lyzicka, maly tanier a maly skleny pohar na stol zabalenu v igelite. Najskor som bola z toho dost mimo. Ked som sa im snazila vysvetlit, ze u nas nieco take nevidiet, tak sa cudovali – ze rpeco, takto apson vies, ze je to ciste. Naco mi uz prislo zbytocne vysvetlovat, ze taniere by v restauracii mali byt ciste aj bez toho, aby ich museli davat cistit do firmy a balit do igelitu, ze to ma byt SAMOZREJMOST. Ale zase – videla som viacere miestne restauracie, tak to chapem.
Co sa tyka niekolkych pre Europana podivnych zvykov v JiangXi, uvediem priklady:
Bola som chora – opat. Potrebovala som, aby mi niekto vysvetlil, kde je nejaka lekaren na okoli (vtedy som este nevedela a citila som sa pod psa a do toho ucila cele dni). Ale stale mi vraveli, ze pojdu so mnou. Lenze stale nemohli, lebo takmer kazdy den mali schodzu. Co tym chcem povedat? Nech sa deje, co sa deje, treba schodzovat (aj 3 schodze za sebou cez den – to bol zatial maximum). Ono asi razia heslo – ked uz nic nerobime, aspon schodzujme, nech vykazujeme cinnost.
Moje lieky – az ked som uz 5 den lezala v kancelarii na lavici a zjavne sa dusila (hrdlo bol problem), tak uz sa niekto podujal zbehnut mi kupit lieky (ako som zistila, jedna predajna je hned pri skole, len trosku skrytam, preto som ju nevidela). Ale hlavne mi vraveli stale – pi horucu vodu a jedz rezance. Takze poucenie – ci mas chripku a ci zlomenu nohu, podla Cinanov na vsetko zabera horuca voda a cinske rezance. A ked je uz naozaj zle, tak si daj prasok zo zen-senu. Som zvedava, ci to aplikuju aj na postrelenia. Ani by ma to neprekvapilo.
Inak lekarne – nemaju. Maju obchody, kde maju lieky ako v supermarkete vylozene, predavaju obycajne predavacky. Byt tu fetakom, tak mam raj. Prides a vezmes si, co chces. Nastasie som bola s kolegynou, aspon sa docitala, co je co. Moja povodna myslienka, ze vojdem dovnutra a poviem latinsky nazov zlozky, co chcem a oni budu rozumiet, sa rozplynula hned pri vchode. Predavacky teda rozhodne nie su diplomovane farmaceuticky.
Hovoriace kalkulacky su tiez zabavne – pouzivaju take tie velke kalkulacky s obrovskymi tlacitkami (to som si vsimla uz v Pekingu). Vlastne takmer vsetci maju len tie. A ked stlacas jednotlive klavesy, tak kalkulacka ti hovori, co stlacas. Tak to ma dorazilo. Na tom velkom displeji to musia jasne vidiet, ale nevadi. Neviem, mozno je to robene specialne pre predavacov, aby nepodvadzali, ked nahadzuju sumy. To by ma neprekvapilo. Ale je to dost otravne, ked kolegyne zratavaju body na asi 300 pisomkach. To uz ma clovek chut po par hodinach to vyhodit von oknom – tu kalkulacku alebo seba, co pojde lahsie.
No, este k tomu jedeniu. To, ze taniere sa pouzivaju nie na jedlo, ale na odpad (ako kosti, vsetko nestravitelne – toho je podla Cinanov malo), som tusim uz spominala. Ale neviem, ci som pisala, ze radi pouzivaju taniere aj ako popolnik. Ked si daju cigaretku po jedle, tak ignoruju niektori popolnik, co maju hned vedla, ale radsej odklepavaju do taniera, to fakt nemusim. Ale zase, do popolnika leju pivo/ine napoje, ked si chcu naliat nieco tvrde a maju este nieco v pohari. Tak to zase pekne prestriedaju, ze? A tiez pluju na zem – aj v drahej rastauracii. Keby aspon nevydavali zvuky, ale oni to musia oznamit nalezite. A potom si odpluju priamo na dlazku vedla stola. Keby v krcme, nepoviem,a le v drahej restauracii? A moje oblubene – skolska jedalen. Okrem plutia na zem pocas jedenia, co mi uz zase tak nevadi, aj soplia na zem. Teda len chlapi. Zasadne odmietaju vreckovky, tak si – no viete ako – priamo na zem v jedlani. A vzdy to vychytam, ked idem s mojim tanierom s jedlom okolo. No skratka, dobru chut.
Voda – zacala som si vazit vodu, celu nedelu a pondelok do noci sme ju nemali. No juchu. Clovek sa rano zobudi, ze sa ide osprchovat, umyt si hlavu – a nejde. Nieco sa vraj stalo s potrubim. To sa moze stat, v pohode. len ma sokoval miestny pristup. Ked som sa pytala v nedelu vecer, co sa stalo, tak mi len povedali, ze nevedia a ze sa to stava niekolko raz do roka. A ze nevedia, kedy to spustia – skratka pohoda, klidek, tabacek. V pondelok poobede to tu uz celkom slusne smrdelo, viete si predstavit, ked sa 800 ludi 2 dni nesprachuje a hlavne NESPLACHUJE. No hnus celkom, ja taka zatazena na cistotu na Slovensku a tuto si zvykam aj na toto. Ale ako vravim, ten laissez-faire pristup ma celkom vytacal, den predtym som dosla z Hong Kongu, unavena z cesty a druhy den som chcela mat pohodu, nie krizove podmienky. A tu zjavne takato vec nikoho netrapi. Ked ale druhy den o pol desiatej vecer zacala ist voda, tak som sa tesila ako male dieta.
Spievaju tu – ludia si tu stale pospevuju, hlavne jeden kolega bud stale hmka nejaku melodiu alebo sa bavi sam so sebou. Pride mi trochu divny, ale nechapali, preco sa na to pytam, ked som to spomenula kolegyni. No ale nic. Skratka, ludia si tu stale – a to myslim STALE, pospevuju (teda skor melodiu hmkaju). A karaoke je strasne oblubeny typ zabavy. Teda nie v mojej Sleepy Hollow, ale vo vacsich mestach. No pre mna nocna mora s mojim uzasnym spevom. Ci skor pre nich – oni by ma museli pocuvat, keby nieco.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára