Uvod

Na uvod, v Cine som uz nejaky ten piatok (konkretne dva) a mozem povedat jedno – je tu celkom slusny bodrel. Hlavne, co sa tyka byrokracie a dopravy. Aj ked je to celkovo strasny bodrel, zatial som nevidela jedinu havariu  - myslim to doslova i prenesene.

Prvy tyzden a pol som bola v Pekingu, mali sme tam trening o tom, ako ucit anglictinu v Cine, lektor bol American, co je tu uz 8 rokov, tak nam vysvetloval, ako to vlastne chodi, ako obist ktore nariadenia a co ocakavat od Byrokracie s velkym B. Na kurze nas bolo 7 (ja sama som bola dievca), obcas sme z toho nadavali, ale vacsinou sme chytali hystericky smiech – co ine nam uz zostava. Ono, clovek tu pochopi tunajsiu mentalitu dost rychlo a neostava mu nic ine len sa prisposobit a drzat si palce, ze vsetko nejako dopadne. To je moj sucasny pristup, kedze do 22.9. si musim zabezpecit nove viza. Prave sa snazim dokopat asi tak desiatu osobu v poradi, nech mi presne napise, co mam pre to urobit.

Problem je, ze do Ciny som prisla ucit anglictinu, cize v podstate som zamestnancom skoly (junior skola v Haimene – nedaleko Shanghaja), ale prisla som na pozvanie agentury cnftc ci tak nejako, ktora spostredkuje zahranicnych ucitelov a to je TNko AIESEC. Ak v tom mate zmatok, tak ani spolovice nie taky ako ja a hlavne ako vsetci zucastneni Cinania.

Inak, ak sa vam zda, ze pisem drobatko nekoherentne, tak sa s vami podelim o jeden nechutny, ale pravdivy detail – mam tu trochu problemy so zaludkom, hlavne dnes, ked mi kupili v jednom cinskom fastfoode „kavu“ (snazili sa mi urobit radost, lebo som vysveltovala, ako zboznujem kavu, ale tu takmer ziadnu nenajdete), tak som si radsej uhla z domacej, co som doniesla. Mozno trochu viac :)

Anyway, vsimnite si dovtipne pouzitie uvodzoviek, chcem zdoraznit, ze najst normalnu chutnu kavu v tejto krajine je dost tazke a hlavne velmi drahe. Dobra kava sa da zohnat len v drahych hoteloch alebo v Starbuckse (ktory navyse nie je v meste, kde som ja) a aj ta stoji tak 4 eura, co je na tuto krajinu neskutocna palka (mozno ako keby ste u nas dali za kavu 10 eur). A tiez uz treti den zhanam maslo. Vlastne ho ani tak nepotrebujem, lebo tu nenajdem nas klasicky chlieb, uz zhanam len zo zvedavosti. Prvy vecer v Haimene ma totiz vzali do supermarketu, nech si nieco kupim, tak ako pravy slovak som chcela chleba, maslo, mlieko. Chleba nemali, tak som vzala nejake sladke rozky, namiesto mlieka som omylom kupila litrovy jogurt a maslo sa tu neda kupit (mozno v Shanghaji, ked tam pojdem). Ponukli sa, ze mi ho zozenu na nete :)  Oni ani preco nemaju pouzivat maslo, pecivo je pomerne olejnate a ani to moc nejedia.

Nachvilu spat k Pekingu – na kurze sme boli dvaja Briti, American, Australcan, Poliak (ten studoval anglictinu ako ucitelstvo, tak porzpraval ako Brit) a ja. Lektor tiez American. Som si pripadal trochu blbo, s mojim prizvukom, mali sme napriklad cvicenie, kde sme mali vytvorit vetu, ktora znie inak precitana s britskym a inak s americkym prizvukom. Chcela som to dat chalanom precitat, ale ma donutili to urobit samu. Takze som zacala s „britskym akcentom“, naco sa ma lektor snazil povzbudit „vyborne, to bol americky prizvuk“. Evidentne jeho snaha o povzbudenie bola marna. Britsky som potom uz fakt len cucala z prsta. Aspon tu som za hviezdu, ani anglicky ucitelia nevedia moc hovorit po anglicky, co som v mailoch patricne zdoraznila chalanom z kurzu! :)

Uz v Pekingu si nas obcas dost obzerali, hlavne ked som isla len ja – vysoka cervenovlaska (normalna Cinanka = 160 cm) a Brit cernoch. Ale tu v Haimene som za hviezdu, lebo vela ludi tu zjavne Europana este nevidela (vraj je tu na inych skolach par zahranicnych ucitelov anglictiny, mozno len chlapi, neviem). Ked uz som dnes videla autobus, nejaky zajazd, z ktoreho ma zbadal jeden chalan a o sekundu uz na mna cumelo 20 hlav, tak som sa len zacala smiat, tvarila som sa ako filmova hviezda a mavala som naokolo. Ono to clovek musi brat s lahkostou. Na druhej strane sa dnes na mna povesil jeden zobrak, myslel si, ze som asi bohata, ked som zo zapadu. Dve holky, co boli so mnou ako doprovod, chceli, nech bezime, ale kedze som prave mala v rukach slovnik, ktory som si cestou kupila a kedze ma stvalo, ze ma stale chytal za ruku, tak som mu razne vysvetlila, ze dostane slovnikom po hlave, ak sa neodstrani. Pochopil. Ked som sa ubranila predavacom eiffeloviek v Parizi (to je vrchol otrvanosti), tak nejaky o hlavu mensi cinan ma trapit nebude ;)

Ozaj, dnes som bola zistovat, ci v kadernictve najdem oranzovu farbu na vlasy. O mesiac budem potrebovat ostrihat, nafarbit, ale v obchode maju len cierne a hnede farby. Cinanky, co boli so mnou sa pytali na to. Hned sa vyrojilo asi tak 7 kadernikov, co si obzerali moje vlasy a nasli sme nejaku farbu. Podla vyrazu ich tvari a zaujmu o moju hlavu to bude dost zabava, ked tam pojdem. Uz sa tesim. Ono to asi tak neznie, ked to pisem, ono to treba zazit.

Este vycuc z mailu pre rodicov:

Ked uz som pri tom neidentifikovatelnom - dnes som bola na obede a veceri s riaditelom skoly plus dalsimi ludmi. Mali sme vsetko mozne (ako to uz v Cine je, kazdy nieco objedna a potom sa delia), tu mam dojem, ze riaditel objednal uplne vsetko a potom som to musela jest. Nieco z toho bolo dobre, nieco dost podivne (vyhybam sa slovu hnusne), ale na vsetko som povedala, ze je to genialne, samozrejme. Inak to vacsinou boli plody mora, tak som jedla aj nieco, co sa na mna divalo (za predpokladu, ze by to nebolo mrtve). A pri veceri som sa zoznamila asi tak s polovicou cinskej armady. Tieto 4 dni je v skole niekolko vojakov, decka maju nejaky "vojensky trening" a pocas vecere do miestnosti (mali sme uzavrety salonik - ktory sa ukazal byt menej uzavvrety, ako by clovek cakal) kazdu chvilu vtrhlo niekolko vojakov a chcelo si so mnou alebo s riaditelom pripit.

Ozaj, uz som hovorila, co vlastne robim? Ucim hovorenu anglictinu, to len tak mimochodom. Povodne som mala ist do Datongu v Shangxi, par dni pred odchodom to zmenili na Haimen v Jiangsu - ina strana Ciny, btw).

Zaverom musim povedat, ze samotna staz je super, ludia su fakn mili, vsetko sami zatial paci, len ono to potom nie je az take zaujimave pisanie. A bez tych sokov ako su byrokracia, doprava, laissez-fair pristup a spol. by to nebola prava staz. Toto su tie veci, ktore to tu robia zaujimave, pikantne.