Vo stvrtok som bola v nemocnici. To bol zazitok. Teda, povodne sme sli do nemocnice v utorok. Potrebujem totiz Health Certificate (nastastie chcu len doklad o fyzickom zdravi, nie psychickom, to by som mohla mat vazny problem :P ). Takze, povodne som myslela, ze pojdeme do nemocnice, co je hned vedla skoly (17-poschodova budova, prave som to spocitala). Ale to nie. Vraj to je ina nemocnica, musime ist niekam inam. Ta druha nemocnica (stale sme v Haimene) – tam mal jeden zastupca riaditela nejakeho znameho, preto sme tam isli. Tam pre zmenu davaju len ockovania a aj „ked ta pokuse pes tak tam ides“ (ako mi bolo vysvetlene). Ani tam mi nemohli dat doklad. Tak sme sli do tretej nemocnice (ta bola velka asi ako Kramare). Neviem, co robia tam, videla som asi len 50 uradnikov a 10 policajtov (to sme boli len na 2 poschodiach), v podstate nikto nic nerobil, nech zije prezamestnanost. Myslim, ze ich ulohou bolo zapisovat a zaevidovat ludi, co prisli na vysetrenie. A policajti to pociatkovali. Anyway, policajti povedali, ze kedze tu oficialne som ako turista zatial, tak potvrdenie, ktore potrebujem, mi mozu dat len Nantongu. Takze v utorok sme to uz vzdali, mala som totiz mat coskoro hodinu a zabili sme uz pol dna.
Takze pokus dva vo stvrtok, to uz radsej vopred zavolali a zistili info. Potrebovala som pas a dve fotky. Sli sme do vacsieho mesta co je kusok odtialto (btw: necelych 8 milionov ludi, take stredne mesto tu) do specialnej nemocnice. To boli v podstate dve male budovy pri sebe. V jednej robili len rozne odbery, je to nemocnica urcena na vydavanie zdravotnych potvrdeni. V druhej dvojposchodovej budove nie je nic okrem dvoch stolov vo vstupnej hale. Za jednym stolom sedeli 3 ludia a luskali arasidy (hned som si spomenula na „Hej hou, hej hou, nac chodit do valky...“) a za druhym vydavala pani potvrdenie o zaplateni za prehliadku. Pricom samotny doklad o zaplateni sme dostali v druhej budove, tu tych formularov je vzdy kopa.
Prehliadka. Po vypisani formulara a nalepeni dvoch fotografii pod seba (naco su komu dve rovnake fotky na tom istom papieri netusim) mi dali papier, kde bolo napisanych 8 miestnosti, ktore musim kvoli vysetreniam obehat. Prepracovavame sa k pasovej vyrobe: Prva meistnost – odber krvi. Sestricky a zdravotak schovani za sklenenou stenou. Sadnut, strcit ruku cez dieru v skle, zatat pest, vrazit ihlu, odobrat krv, pridrzat vatu, odist. Dalsi.
Druha miestnost – rontgen. Vojst – pritlacit hrudnik na rontgen – cvak – odist. Dalsi.
Tretia – odber moci. Kazdy si vziat nadobku – popisovat nemusim – nechat nadobku s papierom, kto si – odist- Dalsi.
Stvrta miestnost – kontrola zraku a krku; Piata – tlak (120 na 80 a to bez mojej kavy, som na seba hrda); Siesta – kontrola uzlin a chrbta (poriadne pobuchat po chrbtici, chuda moj chrbat) a odvazit – bez komentara; Siedma – toto popisem. Bol to kardiogram, co som najskor nevedela. Len mi doktorka kazala si lahnut, na nohu a na ruku mi dala take klieste a okolo srdca elektrody, pripadala som si ako na nejakom muciacom zariadeni (bohuzial som si nemohla spravit fotku, bolo to zakazane). Este som kardiogram nezazila, podivne. Osma miestnost bola ultrazvuk. Ked som uz videla toto, tak som uz fakt povedala, ci to myslia vazne – prehlasila som, ze tehotna nie som, ale nepomohlo. Odkedy mam ladviny v poriadku, tak som nebola na ultrazvuku, zasa som sa rehotala (som stekliva), hanba.
Miestnosti sa obehavali stylom – tu je teraz vela ludi, podme sem, teraz rychlo tu, potom tam atd. Skonstatovala som, ci ma mienia aj otvorit v ramci vysetreni – trochu mi zamrzol usmev na tvari, ked meistnost, kde kontrolovali uzliny, bola nazvana „Chirurgicka miestnost“. Uz by som fakt verila tomu, ze ma aj budu operovat. Na tomto mieste chcem verejne podakovat Poliklinike cudzokrajných chorôb v Bratislave, ze napichali do mna, co mohli. Nemocnica, ne-nemocnica, bola som vdacna za ockovanie proti Hepa-A. Cina je Cina.
Inak, aspon som si pri prebehavani medzi nemocnicami trochu pokecala asi s Nemkou a Rusom. Podla prizvuku a vzhladu tipujem. Aj oni boli na prehliadke, mali svoj doprovod ako ja. Tak sme sa na seba divali s porozumenim.
Mimochodom, predpokladam, ze to, co nazyvaju Cinania „nemocnicami“, su vlastne samostatne kliniky a polikliniky. Aj tak si ale neviem predstavit, ked maju tak daleko od seba vsetko mozne, co by robili, keby si niekto napriklad zlomil nohu keby utekal od besneho psa. To by ho najskor vzali na jednu stranu mesta, aby ho zapisali do nemocnice, potom s nim sli do druhej budovy mu dat injekciu proti besnote, potom na druhu stranu mesta ho zapisat do druhej nemocnice a dat mu sadru a potom zase inam ho zase zapisat, aby dostal potvrdenie o praceneschopnosti pre zamestnavatela? Vzhladom na moju vrodenu nesikovnost (ako vravi sestra – len ja dokazem zakopnut na rovnej dlazke) si radsej budem davat dobry pozor. Aj obycajna modrina tu ma za nasledok zlozity byrokraticky proces.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára