Takze, Vianoce. Potom, co som si citala blog Lucyq v Indii, tak jej zavidim. Ale moje tiez neboli najhorsie, len som zostala prechladnuty kripel. Ale poporiadku.
Takze, na Vianoce som si vypytala 2 dni volno, co som pekne spojila s vikendom. V stredu poobede som nemala hodiny, takze som vystartovala pred obedom zo skoly. Najskor ma kolegyna s manzelom hodili na autobusovu stanicu. Potrebovala som sa dostat do mesta Nanchang, odkial som mala let. Samozrejme, autobus meskal, nastastie som mala rezervu. Kolegyna poziadala sofera, aby mi v Nanchang ukazal autobus, ktory ma vezme na letisko. Evidentne vysvetlovala, odkial som, lebo po ich odchode nejaka ochotna Cinanka oznamovala dalsich cestujucim, ze „Jieke“ (Cesko). Tak som len slabym hlaskom: „Meiyou Jieke, Siluofake.“ No, uz ma to nebavi moc vysvetlovat, ze nie som Americanka, dokonca ani Ruska, a ani Ceska. No ale po 2,5 hodinach v preplnenom buse a s chlapikom, co vedla mna celu cestu fajcil, som sa dostala do Nanchang. Tam som hned naskocila na bus na letisko, po hodinke som tam bola. Vyzdvihla letenku a rozlucila sa s batozinou, pockala si nejaky cas a mohla letiet. Inak, toto bolo prve letisko vobec, kde som nevidela nikoho internacionalneho okrem mna. Len jednu indicku rodinku.
Tak som po 2,5 hodinach docestovala do Pekingu, nasla airport express metro a sla na jednu stanicu, kde som sa mala stretnut s dievcatom, u ktoreho som mala spat 2 noci. Vianoce sa mi nechcelo stravit v hoteli, tak mi pomohla jedna AIESECarka najst niekoho. Lenze bolo po 10tej vecer, tma ako v rohu a ani jedna sme presne nevedeli, kde sme. Takze nasledne volanie si a hladanie zabralo dost casu. Ja jej – som pred McDonalodom. - Aj ja som pred nim. - Ale ja som na druhej strane cesty. - Aj ja. O chvilu vola – Pred ktorym McDonaldom si? Tu su tri. – No jupi, ale po chvili som zbadala male nieco v cervenom kabate (pri tej tme som to neviem ako rozoznala) pobehovat s mobilom, tak som len zakricala do telefonu: Cerveny kabat, cerveny kabat, nehyb sa! Takze sme sa nasli. Prvu noc som stravila na jednom ich byte, dalsiu som sa mala presunut do bytu jej starych rodicov. Na ich druhom byte som nebola. Uz ste asi vytusili (kedze maju 2 byty v Pekingu), z esu bohata rodina. A to dost. Ale mili. Prvu noc na byte sme boli my dve a este predtym aj rodicia jej priatela (ten studuje v Kanade, ale evidentne ma s jeho rodicmi velmi blizky vztah. A to ma 18, wau.) Takze som mala tradicnu cinsku veceru s knedlikmi, co bola v ten den nutnost (zimny slnovrat ci co). A mysleli si, ze hovorim po cinsky. Bo ked sa spolu bavili po cinsky, tak som vydedukovala, o com tocia. Srandovni, strasne na mna vyvalovali oci, ked som sa pytala, ci som dobre pochopila. A Nina (jej anglicke meno) sa ma pytala, ci mi nevadi, ze spolu budeme spat na dvojposteli. Tak som jej len vysvetlila, ze vacsinu vysky som stravila s niekym na gauci, takze toto je upgrate. A este som jej aj vysvetlila, ako sa pouziva cinsky ohrievac vody. Vraj ten byt nevyuzivaju casto, tak ona ani nevedela. Obcas si pripadam ako vacsi Cinan nez rodeni Cinania J
Druhy den som rano sla po Ying, moju cinsku kamaratku (a byvalu stazistku v BB) na stanicu. Trvalo nam najst sa, bo sme sa mali stretnut pri vchode do metra. Lenze ja som stala pri vychode, boli oddelene, to sa mi este nestalo nikde na svete. No ale nakoniec sme sa nasli, totalne premrznute. Nasa prva myslienka – podme najst Starbucks. Konecne Cinan, co je rovnako zavisly na kave ako ja. Nakoniec sme sli najskor k nej do hostela, potom sme sli hladat Starbucks a Bank of China a nakupy (potrebovala som nutne topanky, vsetky sa mi rozpadaju; a svetre, bo kedze v mojej dedine nekuria, je aj nulova teplota dost kruta). Nastastie som tu stanicu poznala, tak som ju neomylne zavidla ku kave. Moj talent hladaca Starbucksu sa opat potvrdil. Potom sme sli hladat Bank of China. Sestra odhadovala ze na niekoho zautocim, po vsetkych problemoch s mojim uctom ale ostala som pokojna. Som king! Anyway, viete, ze v Cine vam moze hocikto zrusit ucet? Pytala som sa, ci mozem svoj ucet zrusit pred odchodom v ktorejkolvek pobocke a mi povedali, ze len v Pekingu (Bank of China, damy a pani!). Tak som chcela vediet, ci to moze urobit aj niekto iny. Vraj hocikto, ani moj podpis ani povolenie netreba, staci prist a povedat, nech to zrusia, pokial nejde o velke sumy. Wau. Tak to ma dostalo.
Potom sme odkrivkali na nakupnu ulicu. Vysvetlenie – v stredu rano som sa zobudila, ze ma boli lava noha. Netusim preco. A kedze som cely den cestovala a potom cely Peking dost chodila, tak ma to bolelo fakt ze dost. No ale – zatat zuby, nakupovat treba. Konecne sme nasli nejake veci a sli sme na inu stanicu metra, kde som sa mala stretnut s Olgou, ukrajinskou stazistkou. No ale, ups. Akosi sme dost podcenili pekingske metro. Meskali sme hodinu. A Olge prave vtedy vypovedal mobil. Ale zazrakom cakala presne vtedy, ked sme dosli, pri tom vychode, ktorym sme sli. Vravela, ze poslednu hodinu stravila obehavanim vsetkym 4 vychodov metra dokolecka, co keby sme niektorym sli. A aj jej bola zima, ale bala sa dat na hlavu capicu, lebo je lahsie spoznat ju podla jej dlhych blond vlasov (mala pravdu). S nou sme este hladali obchod s topankami 42 pre zeny (jediny v Cine asi), stylom – pojdeme tymto busom a potom cakajte, ja to spoznam, ked to uvidim. Asi. Ale nasla to. A mam cizmy, jupiii. Aj som v nich rovno odkrivkala. Vecer este stretko s Frankom, u ktoreho som mala prespat dalsie dve noci, dal mi kluc od hotela (byva v hoteli), aby som mohla dojst, kedy chcem. A hups sa stretnut s Ninou a jej maminou, ktora ma aj s batozinou previezla do ich druheho bytu (teda jej rodicov). Ti boli podareni, starsi par samozrejme, ale cela rodina velmi mila. Vsteko mi poukazovali, dostala osm maskarnu masku (taku skrabosku peknu), kedze sa mi pacila, hrala som Wii – dost trapne, neslo mi to, ale v jednej hre som trhla rekord a to som ani nevedela, co robim. A pokecala som si s jej dedkom. Pan ucil francuzstinu na univerzite, tak som neprepasla prilezitost tu moju trochu oprasit. A ked nam niektoremu vypadlo slovko (uz bol dllllho na dochodku), tak sme nahradili anglictinou. Uzasne, pan v jeho veku ovladat dva europske jazyky. Skratka prominentna rodina zjavne.
A v obyvacke mali malu fontanku, teda vodu nestriekala, len tak jemne prudom tiekla. Ale vnutri boli zive rybicky, to ma dostalo. Aj som ich trosku krmila. No a potom som sla konecne spat, zase az dost po polnoci, no nespala som cely tyzden. A druhy den rano – hups do Hiltonu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára