pondelok 27. decembra 2010

Drobnosti pre znudenych - tentoraz nie nechutnosti

No takze, po dlhej dobe zase kratky suhrn postrehov a zazitkov. Nez sa prepracujem k Vianociam v Pekingu, spomeniem par veci, co som este neuviedla. Asi pred mesiacom a pol boli v skole sportove dni – spolu 2,5 dna, kedy decka sutazili alebo len hrali hry. Ja som vtedy prave dosla z HK, tak som sa nemusela zucastnit celeho diania, ale piatkove sutaze som sla pozriet. Bol beh – rozne discipliny. Jednotlivci, stafeta, zvacsa jeden bezecky okruh.
Decka sa ma cely den pytali, co je moj oblubeny sport – ked som povedala plavanie, tak boli trochu sklamani (co som vravela naschval, lebo ocividne ma chceli zapriahnut do nejakej sutaze). Ale tak som aspon povzbudzovala. A zdvihala decka z trate. Vazne, maju dvakrat tyzdenne telesnu a kazdy den cvicenie a niekto im za tu dobu ani nepovedal, ako sa ma dychat (a ze sa ma dychat) pri behu. A ako si podavali kolik pri stafete – bud ako kyticu kvetov alebo to takmer po sebe hadzali. Cudujem sa, ze im telocvikar nevenoval 10 minut, aby im aspon toto povedal. Takto to bolo tak, ze mnoho deciek sa na konci jedneho okruhu zvalilo na trat, niektori sa ani nedoplazili, museli im pomoct ostatni (ucitelia v klidku) a po predani kolika ich uz ucitelia vyhadzovali z trate, aby nezavadzali. Skratka, decka dychali cez otvorene usta a vyrazili naplno na zaciatku, mnohi este vykrikujuc bojovne hlasky (co ich dychaniu tiez neprospelo) a po par metroch nevladali, samozrejme. Tak som aspon obiehla najtragickejsie vyzerajuce decka, davala im vodu a kazala dychat a hybat sa. Niektori ani pit nevladali. Ale ako vravim – ucitelia (teda hlavne chlapi) mali pohodu, klidek, tabacek. Hlavne, ze sa nejake skolske rekordy trhli. Hlavne jeden chalanisko – toho som si vsimla len ako flak, ked okolo mna presvistal. Kam sa hrabe Bolt. Ten preletel celym okruhom, nez sa ostatni stihli dostat do tretiny (neprehanam, vazne). Vsetci mi vraveli, ze je najrychlejsi na skole, ale zjavne ani nema konkurenciu.
Nieco dalsie – zima. Je tu kosa. Nie az taka ako u nas, len nieco vyse nuly, ale kedze tu nepouzivaju v juznej polke Ciny kurenie, tak to staci. Ja mam sice klimatizaciu, tak si s nou kurim, ale akonahle je vypnuta tak na hodku, tak vydychujem oblaciky pary. Takto som v najchladnejsi den sla v noci do sprchy (kabinka tak 1,5m krat 1,5m) a v momente, ako som pustila teplu vodu – para. Ale taku som este nevidela. Behom dvoch minut som si nedovidela na prsty na nohach, kym som sa stihla dosprchovat, uz som aj kolena len matne rozoznavala. To som este ani v saune nezazila. Haluz.
Kazdopadne, kedze je vonku zima, tak sa aj dnu zacinaju stahovat rozne potvorky (neviem naco, dnu je rovnaka kosa). Takze pred par tyzdnami som mala zase navstevu v podobe hlodavca. Tentoraz som ju bohuzial aj videla. Ja mam mysky rada, su mile, ale ked som tu svinu videla behat vsade okolo mna rychlostou blesku a zaliezat, kam sa ani zaliezt neda, tak ma takmer porazilo. Sla som po kolegynu, spolu sme sa ju snazili vyhnat von, ale niekam sa schovala. Ona mi tvrdila, ze vybehla nejako von, ale vedela som, ze len ciha, hnusoba (aj som otvarala mrazak a chladnicku, ci sa nahodou neschovala do vnutra, vychcana jedna). A samozrejme, o hodinu zase – to som sla po dalsieho cloveka, zase niekam sa schovala. Ale vsetko jedlo som natrapala do chlanicky, aby som jej utla tipec (nech si plati zo svojho, ja ju zivit nebudem) a odvtedy amm vifonku v chladnicke. Kazdopadne, ako som skypovala s nasimi, tak som im ju opisala a otec razantne vyhlasit, ze ta krysa nebola mys, ale potkan. Cim ma potesil este viac. A navyse mi farbisto opisal, ako vselijako sa vedia dostat do bytu, tak mam odvtedy uz normalne tiky, ci niekde nevidim nieco pobehovat.
Uz som spominala, ze chlapi (a aj zeny) tu nosia vacsinou biele ponozky? Michael Jackson vecne zivy! Kazdopadne je to sranda, damy v lodickach a bielych ponozkach a chlapi – no, cinski Jacksons, mate predstavu.
Miestna zabava – umyvanie vlasov. Cez vikend som bola s kolegynou vonku, sla som s nou nakupovat (miestna predstava zabavy), stravili sme spolu vlastne cely den. Kazdopadne, potom sa ma opytala, ci si nechcem ist s nou dat umyt vlasy (ked vas omrzi nakupovanie, idete si dat umyt vlasy – to je vlastne asi tak vsetko, co sa tu da robit). Tak sme sli – vzali nas do VIP salonika, kde boli take calunene lehatka, tam sa dala odokryt vrchna cast a pod nou bolo umyvadlo. Skratka, tu umyvanie vlasov znamena, ze vacsinu casu sa venuju inemu, len nie vlasom. Samotne „umyvanie“ trvalo tristvrte hodku, potom este susenie. Okrem vlasov umyli aj usi (dost prekvapujue, ked vam z nicoho nic vrazia do usi napeneny sampon) a cistili ich potom vatovymi tycinkami asi tak 10 minut (a to som si myslela, ze ja som na toto maniak). A tiez samozrejme k tomu patrila masaz sije a ruk, vlastne vacsiny tela. Spolu za 15 jenov, cize tak 1,8 eura. A to je drahy salon.
Peking a Vianoce coskoro.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára