No, takze poporiadku. V piatok 10.09. bol Teachers’ Day, cize Den ucitelov. Celkom ma to pobavilo, kedze na jesen je u nas Den studentov. A hlavne ked si uvedomim, s akou historickou suvislostou sa u nas spaja. Anyway, dostala som hrebicky :D Uz som ako prava ucitelka z dob hlbokeho minula. Vlastne, este aj ja si pamatam, ako som na zakladne nosila na konci roka hrebicky triednej. Tu decka davaju kvetiny a drobne darceky oblubenym ucitelom (a zjavne aj svojim triednym z povinnosti). Ja som dostala 4 kvetinky, tri pohladnice, jednu kresbu a nieco sladke. Celkom slusny vysledok vzhladom na to, ze ucim len tyzden :) A navyse mi kolega dal velku kyticu, co dostal od svojej triedy, lebo bol v praci an mopede a mne sa pacila.
Kulturna odbocka – vsetci tu jazdia na mopedoch. Je ich tu neskutocne vela. Je to lacne, efektivne a tak si ich mozu dovolit vsetci. A nie su tu ziadne autobusy, takze pokial nechcete stale chodit taxikom, moped je lacnejsia volba. Vzhladom na to, ze Haimen ma 1 milion obyvatelov, neda sa vsade chodit pesi. A viete si predstavit mesto s priblizne polmilionom mopedov? Zmatok.
Spat k Dni ucitelov. Vo stvrtok sa rozhodli nejake kolegyne (asi na popud riaditela) urobit mi oslavu spojenu s Dnom ucitelov. Tak som posledne dve hodiny nemusela ucit a do jednej triedy napchali asi 40 deti, 5 uciteliek, riaditela, nejaku miestnu novinarku, dvoch fotografov a lokalnu TV. Jupi, jupi. Teraz, pokial si myslite, ze to bolo tak, ze som len sedela a sledovala program – chyba lavky. Ono som si pripadala ako reklamna figurka. Same usmevy do kamery a fotakov, robit, co sa povie a tvarit sa nadsene. Najskor mal riaditel nejaky prihovor, potom ma oficialne privital (usmev do fotaka), potom nejake deti recitovali oslavne basnicky o uciteloch (ja viem, stalo ma vela sil tvarit sa vazne, vdakabohu som nerozumela), jedno dievca spievalo piesen po anglicky a potom po cinsky (padla mi sanka, ta mala hlas lepsi nez vsetci nasi Superstaristi dohromady), potom spievali nejaku piesen o uzasnych ucitelkach (to sme sa museli drzat za ruky), potom sme spolu s detmi a dvomi ucitelkami tancovali Rabbit dance (http://www.tudou.com/programs/view/V-93r0dpPcI/ - pretrpte kratku reklamu; v podstate stale dookola lava-lava-prava-prava-skok dopredu-skok dozadu-tri skoky vpred-odznova), pri com na mna zase maval fotograf, aby som sa usmievala do fotaka, jupi. (Dufala som, ze tie fotky sa niekam zapatrosia, druhy den rano ale kolegovia hned ku mne pribehli a ukazovali mi noviny aj smojou fotkou – to som vazne zvazovala, ze sa pobalim a od hanby uteciem; navyse tie noviny dali na velku tabulu v areali skoly.)
Potom sme hrali hru so stolickami (chodi sa okolo stoliciek, je ich o jednu menej ako osob), to som „nahodou“ vyhrala. Ani som nechcela, ale chlapec, co vravel „stop“ sa evidentne poriadne snazil. Pre vysvetlenie – robila som decku animatorku 3 mesiace, poznam, ked niekto dava stop tak, aby vyhrala vopred vybrana osoba (dostala som navyse darceky, ktore boli priamo pre mna, nenapadne ako naozaj). Dalsiu hru vyhral riaditel (stupanie po balonoch), tak mohol spievat. Vitaz hier totiz za odmenu (podivna odmena), moze spievat. Potom mi vrazili do ruk (zase uzasne nenapadne) nejake umele kvietky, ze mu ich mam dat ako podakovanie (to uz som sa fakt drzala, aby som nevybuchla od smiechu). Aj mne vraveli, ze za odmenu mozem zaspievat, ale nastastie kolegyna pochopila z vyrazu mojej tvare, ze nic take pred kamerami nebude, tak to uhrala do outu. Doteraz som jej vdacna (aj ostatni pritomni, len o tom nevedia).
A potom som mala tancovat. Nastastie mi povedali den dopredu o tom, tak som nedostala infarkt, ale aj tak. Povodne chceli, nech nieco zaspievam, tak som vysvetlila, ze moje zavyjanie nie je prave reprezentativne. Tak teda ze tancovat. Tak som teda tancovala brusne tance, to jedine este aspon trosku viem (musela som potom vysvetlovat, ze toto nie su nase narodne tance, ze tie by som sa musela ucit roky a potrebovala by som partnera). Nastastie este nic take nevideli, tak sa im to zjavne celkom pacilo – oficialne dakujem Zuzke – Zune – z Alishaba studia v BB (ani nevies, ako mi posledne dva roky teraz prisli vhod). Ozaj, este chceli aj rozhovor – aj do TV. Som odpovedal na 3 otazky spojene s Dnom ucitelov, tak som povedala, ake je to cool a ze riaditel super spieva a tak.
V piatok vecer sme mali este veceru pre ucitelov, kedze tam par ludi otvorilo ryzove vino (trochu naliali aj do mna – ryzova palenka, no neviem, ja tvrde nemam rada, tak neviem, ci je to dobre; kazdopadne mam dve flase na byte, ktore mi potom nanutili ludia, pridte ochutnat) a rozjareni zacali spievat, uz som sa tomu ani ja nevyhla. Riaditel chcel, nech nieco zakvilim. To uz som bohuzial nemohla odmietnut (navyse ked mi dali na vyber – bud spev alebo dalsi tanec). V Cine zjavne nie su prilis zli spevaci alebo tie piesne su lahsie, kazdopadne som jednoznacne vyhrala Hviezdnu rotu s Ludia nie s uzli (je to lahke a spevave). Na uvod som radsej povedala, ze sa ospravedlnujem popredu. Ale aj tak mi za odmenu dali sampom. Cool. Teraz mam tolko Head’n’Shoulders, ze by som mohla zabijat mimozemske organizmi (kto poznate film Evolution, viete, o com hovorim). Na veceri totiz bola tombola a ako mi vysvetlili „stastlivci, co vyhraju, dostanu velku bandasku kuchynskeho oleja“. Nieco mi na tej vete nesedelo, ale zase – Cina. A potom sme vsetci dostali este balenie samponu ako pozornost pre ucitelov (je tu 80 ucitelov na 1000 ziakov, ale na veceri neboli vsetci). A este jeden kolega na mna zahucal, nech zatancujem zase a dal pri tom podivne pohyby. Fakt neviem, odkial sa to ostatni dozvedeli, co som tancovala. Pevne dufam, ze len z gossipov a nepozerali to v TV. Hanbim sa, hanbim. Tolko moj prvy (a zjavne aj posledny) Den ucitelov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára